treťohory
Treťohory
Pojem definoval v roku 1880 Alexandre Brongniart resp. v roku 1833 Charles Lyell. Názov pochádza z označenia „Montes tertiarii“ zavedeného v roku 1759 Giovannim Arduinom pre málo spevnené súvrstvie severotalianskych Álp. Členenie na stupne používané dodnes zaviedol Emile Haug v roku 1911
Treťohory sa začali asi pred 65 mil rokov. Rozdelujú sa na staršie a mladšie.
V treťohorách pokračovala a vrcholila horotvorná činnosť - alpínske vrásnenie. Podnebie bolo zo začiatku veľmi teplé ale postupne sa ochladzovalo. Na začiatku treťohôr žili v mori driekovce a numulity. Mali vápenatú kostru tvaru mince alebo šošovice. Život v mori sa začal podobať dnešnému. Žili v ňom Lastúrniky, ulitníky, koraly, ježkovia, kraby ale aj veľryby tulene a žraloky. Na súši sa vo vlhkých oblastiach rozkladali lesy. Rástli v nich prevažne krytosemenné rastliny - javory, buky, palmy, figovníky, magnólie. Vyskytovali sa aj nahosemenné rastliny - ihličnaté rastliny. Začal sa rozvíjať aj nový typ prostredia - lúky pokryté trávami.
V rastlinstve a živočíšstve treťohôr nastali ďalšie výrazné zmeny, najmä čo sa týka rozšírenia rôznych foriem cicavcov. Preto sa treťohory (kenozoikum - spolu so štvrtohorami) nazývajú aj érou cicavcov. Objavili sa prvé primáty.
