štvrťohory
Štvrťohory
Štvrtohory začali asi pred tromi miliónmi rokov a trvajú do súčasnosti. Vyznačujú sa najmä rozvojom primátov, ktoré sa pravdepodobne vyvinuli z radu hmyzožravcov. Z hľadiska klímy nastalo na severnej pologuli nápadné ochladenie (začínajúce už koncom treťohôr), s čím súvisel prechod viacerých teplomilných druhov rastlín a živočíchov do južnejších zemepisných šírok.
Predpokladá sa dokonca, že v prekambrickom (predprvohornom) období bolo zaľadnenie, ktoré pokrývalo takmer celú planétu s výnimkou úzkeho pásu okolo rovníka. Postupné ochladzovanie vyústilo do zaľadnenia v pleistocéne (starší útvar štvrtohôr), ktoré pravdepodobne pokrývalo až 45 mil. km2 a v Severnej Amerike dosiahlo až k 40. rovnobežke.
V dôsledku zaľadnenia poklesla hladina svetových morí. Rozloženie pevnín a morí dosiahla dnešný stav. Od posledného "veľkého" zaľadnenia v pleistocéne badať určitú pravidelnosť v striedaní ľadových a medziľadových období. Posledné zaľadnenie sa skončilo pred 10 000 rokmi a ďalšie by malo nastať zhruba za 30 000 rokov.
Ľadové doby
Oblasti, ktoré pokrýval ľadovec boli prakticky bez akejkoľvek vegetácie. Počas chladných období bola do oblastí strednej Európy rozšírená flóra, ktorá je dnes typická pre arktické oblasti. V periglaciálnej oblasti najviac ovplyvnenej blízkou prítomnosťou ľadovcov (tundre) boli rozšírené machy, lišajníky, Dryas octopetala (podľa nej sa flóra typická pre chladné oblasti označuje tiež Dryasová flóra), zakrpatené vŕby Salix polaris, brezy Betula nana. Teplejšiu oblasť stepí pokrývali trávy, kríkové vŕby a brezy, jalovec, či zakrpatené borovice. V pásme lesov - tajge rástli najmä jedle a borovice. V neglaciálnom pásme, ktoré nebolo natoľko ovplyvnené ľadovcami sa nachádzalo mierne pásmo so zmiešanými, či listnatými lesmi.
Vo vývoji živočíchov boli v kvartéri najdôležitejšie cicavce, ktorých fosílne pozostatky sú dodnes hojné, ale stratigraficky významné boli aj niektoré druhy mäkkýšov. Počas ľadových dôb došlo k poklesu druhovej diverzity mäkkýšov. Typické boli hlavne gastropódy Helicopsis striata a Chondrula tridens. V sprašiach sú dnes časté nálezy rodu Pupilla, Columella a Trichia. Z cicavcov v oblasti strednej Európy žili napríklad mamuty, srstnaté nosorožce, kone, pižmone, soby a lumíky.
Medziľadové doby
Typickým predstaviteľom fauny medziľadových dôb bol lesný slon Paleoxodon antiquus, rozšírené tiež boli jeleňovité, medzi nimi aj obrovský Megaceros giganteus s rozpätím parohov až 3 metre, šabľozubé mačkovité šelmy (Machairodus), jaskynné levy, jaskynné medvede, kone a hyeny. Z ostatných živočíšnych kmeňov boli významné lesné spoločenstvá s rodom Helicigona banatica, Zonitoides sepultus, Viviparus diluvianus.
Pre ľadové aj medziľadové doby boli pomerne významné i hlodavce napr. druhy mimomys a avricola.
