starohory
Starohory
Proterozoikum alebo starohory je druhý vývojový stupeň zeme. Časový interval proterozoika je 2,5 miliardy - 542 mil. rokov. Pojem sta
rohôr vymedzil E. Emmons a Ch. D. Walcott v roku 1888.
Delí sa na:
Geologický vývoj:
Starohory sú z hľadiska geologického vývoja oveľa lepšie doložené ako prahory. V stahorách sa často vyskytujú súvrstvia sedimentov plytkých morí, na rozdiel od prevažne
hlbokomorských metamorfovaných usadenín. Ďalším typom horninových formácií, ktoré sú typické najmä pre začiatok starohôr, sú „páskaté železné rudy“. Starohory sú známe vývojom a následným rozpadom niekoľkých superkontinentov (Atlantika, Columbia, Nena a Rodinia) a s nimi spojenými orogénnymi udalosťami.
Vývoj života:
V starohorách sú dôkazy existencie života stále vzácne. S určitosťou je možné tvrdiť, že v tomto období existovali baktérie a sinice a predpokladá sa vznik organizmov s bunkovým jadrom, najmä rias. Na konci star
ohôr sa už rozvíjali aj
mnohobunkové organizmy (mechúrniky, obrúčkavce, článkonožce) - úplne prvý výskyt je z obdobia pred 2000 mil. rokmi zo západného Texasu.