druhohory
Druhohory
Nazývajú sa tiež mezozoikum a je to obdobie vo vývoji Zeme, ktoré nasleduje po prvohorách; začalo sa asi pred 230 mil. rokmi a skončilo sa asi pred 65 mil. rokmi. Vymedzil ho v roku 1841 J. Phillips.
Delí sa na tri útvary:
- najstarší – trias
- stredný – jura
- najmladší – krieda.
Geologické procesy
Prvohorné pohoria sa znížili a zarovnali, druhohorné pohoria sa líšia od prvohorných. V rozsiahlych moriach sa ukladali najmä vápence a dolomity. Vyvinuli sa veľké geosynklinály, v ktorých sa usadili tisíce metrov hrubé vrstvy sedimentov. Vyvrásnením koncom druhohôr a neskôr, sa z týchto vrstiev utvorili dnešné pásmové pohoria (alpínske vrásnenie). V Európe bolo významnou geosynklinálou more Tethys, dôležitá bola aj pacifická geosynklinála. V plytkých vnútrozemských moriach bol odlišný vývoj. Napríklad na území strednej Európy vtedy nevznikali vápence a dolomity, ale pieskovce a sliene. Známe sú aj kontinentálne sedimenty, najmä pieskovec.
Rozvíjali sa dierkavce, ramenonožcov ubudlo, ale niektoré dôležité druhy sa zachovali. Vyskytovali sa ešte ľaliovky. Dôležité skameneliny druhohôr sú ježovky. Väčšina rybovitých stavovcov prechádzala z prvohôr do druhohôr. Z obojživelníkov sa po prvý raz zjavili žaby a koncom druhohôr mloky. Najväčší rozvoj dosiahli plazy s veľkým počtom foriem, rozmanitým tvarom tela a spôsobom života. Niektoré plazy boli predchodcami vtákov. Prvé pravtáky sú známe z jury, pravé vtáky až z kriedy. Žili už prvé cicavce, zastúpené malými bylinožravými a hmyzožravými formami. Neboli väčšie ako dnešné zajace. Druhohory boli tiež dobou veľjašterov, dinosaurov, ktoré však koncom kriedy vďaka zmene klímy a dopadu asteroidu vyhynuli.
Výtrusné rastliny ustúpili, namiesto nich sa zjavili nahosemenné rastliny. Koncom druhohôr sa rozvíjali krytosemenné rastliny. Ich rozvojom sa skončilo mezofytikum a začalo
sa kenofytikum, ktoré trvá dodnes.
